Dedičské právo

 

Poskytnem Vám komplexné právne služby v oblasti dedičského práva, v rámci ktorého pre Vás zabezpečí najmä:

• právne poradenstvo v oblasti dedičského práva, vypracovanie Vami požadovaných právnych úkonov – závet, listina o vydedení atď.
• zastupovanie v dedičskom konaní pred notárom aj súdom
• riešime aj neplatnosť závetov a listín o vydedení, vypracovanie žaloby o neexistencii dôvodov vydedenia atď.

Samozrejme pre tých, ktorí majú záujem zvládnuť túto problematiku bez asistencie advokáta, je nižšie podrobne popísané všetko dôležité, čo potrebujete vedieť z oblasti dedičského práva:

Zákonná úprava konania o dedičstve

Postup súdu a účastníkov konania v civilnom procese s nesporovou agendou upravuje zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ,,CMP”). Medzi konania, ktoré CMP upravuje, patrí aj konanie o dedičstve v ustanoveniach § 158 až § 219 – nie je preto iný osobitný predpis, ktorý by upravoval toto konanie. Účelom dedičského konania je, podľa zásad o dedičskom konaní obsiahnutých v hmotnoprávnej úprave Občianskeho zákonníka, dedičstvo prejednať a rozdeliť. Konanie môže začať na návrh (dediča), pričom návrh na prejednanie dedičstva po poručiteľovi (osoba, ktorá zomrela alebo bola vyhlásená za mŕtvu) musí obsahovať náležitosti podľa § 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku. Súd uznesením začne konanie aj bez návrhu, len čo sa dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Orgán, ktorý vedie matriku, oznámi úmrtie vo svojom matričnom obvode súdu príslušnému na konanie o dedičstve. Dedičské konanie sa uskutočňuje v niekoľkých na seba nadväzujúcich fázach. V prvej fáze je potrebné uskutočnenie predbežného vyšetrenia, aby sa ďalším postupom zistilo, či je potrebná druhá fáza, a to nariadenie pojednávania a následne skončenie konania o dedičstve.

Príslušnosť súdu
Vecne príslušným na konanie v prvej inštancii je okresný súd, resp. notár ako súdny komisár. Miestna príslušnosť je výlučná – konať bude výlučne súd určený podľa podmienok v zákone.
Na konanie o dedičstve je miestne príslušný súd, v ktorého obvode
a) mal poručiteľ v čase smrti adresu trvalého pobytu,
b) sa nachádza majetok poručiteľa, ak nie je daná príslušnosť podľa písmena a),
c) poručiteľ zomrel, ak nie je daná príslušnosť podľa písmena a) alebo písmena b).

Maloletý dedič
Účastníkom konania môže byť aj maloletý dedič, ako aj dedič, ktorý nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Ak je v súvislosti s konaním o dedičstve potrebné schváliť právny úkon takéhoto dediča súdom, je na schválenie právneho úkonu príslušný súd konajúci o dedičstve. Ak je takýto dedič účastníkom dohody podliehajúcej schváleniu súdom, môže rozhodnúť súd o schválení právneho úkonu takéhoto dediča a o schválení dohody jedným uznesením.

Prejednanie dedičstva
Osobitosťou dedičského konania je, že v prvej inštancii sa uskutočňuje pred notárom, ako súdnym komisárom, ktorý v konaní predstavuje súd, a ktorý bol poverený uznesením súdu konať a rozhodnúť vo veci. Vzhľadom na túto skutočnosť nie je možné, aby si účastníci konania sami zvolili notára. Rovnako nie je možné podať proti uzneseniu o poverení opravný prostriedok.

Poverenie notára sa nevzťahuje na:
• rozhodnutie o začatí dedičského konania (pretože o tom rozhoduje súd)
• žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v cudzine, ak z osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva, že o poskytnutie právnej pomoci môže požiadať výlučne súd,
• rozhodnutie o vylúčení notára a jeho zamestnancov,
• rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o dedičstve, ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije, alebo ak bolo zrušené jeho vyhlásenie za mŕtveho.

Najprv sa uskutoční predbežné vyšetrenie v rámci ktorého súd vykoná všetky potrebné úkony na zistenie okruhu dedičov, poručiteľovho majetku a jeho dlhov, prípadne zisťuje, či treba urobiť aj neodkladné úkony. Neodkladnými úkonmi sú najmä zabezpečenie dedičstva (zabezpečenie vecí patriacich do dedičstva sa vykoná najmä ich uložením do úschovy u notára, ktorý koná ako súdny komisár, alebo uložením u uschovávateľa, alebo zapečatením v poručiteľovom byte alebo na inom vhodnom mieste), vykonanie súpisu na mieste samom, zverenie veci osobnej potreby manželovi poručiteľa alebo inému členovi domácnosti, postaranie sa o predaj vecí, ktoré nemožno uschovať bez nebezpečenstva škody alebo nepomerných nákladov, prípadne ustanovenie správcu dedičstva alebo jeho časti (správca dedičstva vykonáva úkony nevyhnutné na zachovanie majetkových hodnôt patriacich do dedičstva, a to v rozsahu vymedzenom súdom). Predbežné vyšetrenie spočíva aj v zisťovaní stavu a obsahu závetu.

Po zistení skutočností v rámci predbežného vyšetrovania môže súd vydať uznesenie, ktorým dôjde k zastaveniu konania. Pôjde o prípad, keď poručiteľ nezanechal žiadny majetok.  Ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, alebo ak majetok poručiteľa nedosahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral o pohreb a konanie zastaviť. Proti uzneseniu o zastavení konania možno podať odvolanie.

Ak konanie nebolo uznesením zastavené, súd upovedomením o dedičskom práve upovedomí tých, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi o ich dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď súd dediča o práve dedičstvo odmietnuť upovedomil; túto lehotu môže súd z dôležitých dôvodov predĺžiť. Súčasne dedičov poučí o náležitostiach a o účinkoch odmietnutia dedičstva. Upovedomenie vrátane poučenia vykoná súd ústne do zápisnice alebo ho doručí do vlastných rúk. Ak sa súdu nepodarí upovedomenie o dedičskom práve doručiť, je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu dediča. Dedič, ktorému sa upovedomenie o dedičskom práve nepodarilo doručiť napriek potrebným šetreniam, sa považuje za dediča, ktorého pobyt nie je známy. Ak nie je známy ten, o kom sa možno dôvodne domnievať, že je poručiteľovým dedičom, alebo ak nie je známy jeho pobyt, súd mu ustanoví procesného opatrovníka. O jeho dedičskom práve ho upovedomí verejnou vyhláškou, v ktorej ho vyzve, aby sa prihlásil na súde alebo u procesného opatrovníka v lehote nie kratšej ako jeden mesiac od zverejnenia verejnej vyhlášky na úradnej tabuli súdu a poučí ho o následkoch, ak sa neprihlási včas.

Pred vydaním uznesenia o spornom dedičskom práve, uznesenia o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uznesenia o dedičstve a uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva nariadi súd pojednávanie. Pojednávanie je neverejné.
Pojednávanie nie je potrebné nariadiť ak súd potvrdí jeho nadobudnutie jedinému dedičovi alebo ak dedičstvo pripadne štátu ako odúmrť.

Súd uznesením určí na základe súpisu majetku a dlhov poručiteľa všeobecnú hodnotu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predlženia v čase smrti poručiteľa. Zákon vymedzuje všeobecnú hodnotu majetku ako cenu, ktorá by sa mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci i predávajúci budú konať s náležitou informovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.

Ak súd uznesením konanie nezastaví a dedičstvo sa prejedná, poslednou fázou je skončenie prejednania dedičstva. Dedičia a veritelia sa môžu dohodnúť o tom, že predlžené dedičstvo sa prenechá veriteľom na úhradu dlhov. Súd túto dohodu schváli, ak neodporuje osobitnému predpisu. Ak dohodu neschváli, pokračuje v konaní po právoplatnosti uznesenia.
Súd v uznesení o dedičstve:
a) potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi,
b) potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiaden dedič, pripadlo štátu,
c) schváli dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva,
d) schváli dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov,
e) potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi účastníkmi nedôjde k dohode, alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol,
f) neschváli dohodu o vyporiadaní dedičstva a potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol.

Prejednanie dedičstva je skončené právoplatnosťou uznesenia o dedičstve. Po skončení prejednania dedičstva súd zruší vykonané zabezpečenie dedičstva, ak k jeho zrušeniu nedošlo už skôr.

Spor o dedičské právo
Ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, ide o spor o dedičské právo. Ak rozhodnutie sporu o dedičskom práve závisí iba na právnom posúdení skutočností, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné, súd uznesením rozhodne, s ktorým účastníkom bude ďalej konať a ktorému účastníkovi účasť v konaní o dedičstve ukončuje. Dedičské právo toho, koho účasť v konaní bola ukončená, nezaniká; v konaní o dedičstve sa však na neho ďalej neprihliada. Ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Súd pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu. Ak žaloba nebola podaná v lehote, ak bolo konanie o žalobe zastavené alebo ak bola žaloba odmietnutá, platí, že spor o dedičské právo bol rozhodnutý v neprospech žalobcu.

Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
Ak zaniklo manželstvo poručiteľa jeho smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho, vyporiada sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v konaní o dedičstve po poručiteľovi. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sa môže vyporiadať dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi, uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice, ktorá podlieha schváleniu súdom. Ak nedôjde k dohode, rozhodne o vyporiadaní súd. Ak sú medzi účastníkmi sporné skutočnosti o rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na sporný majetok sa neprihliada. Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo rozhodnutie súdu o vyporiadaní obsahuje vymedzenie rozsahu majetku poručiteľa a jeho dlhov s údajom o hodnote majetku a určenie, čo z tohto majetku patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi. Ak zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov za života poručiteľa, vyporiada sa v konaní o dedičstve po poručiteľovi, ak toto spoluvlastníctvo nebolo ku dňu smrti poručiteľa vyporiadané a ak sa o jeho vyporiadaní nezačalo za života poručiteľa konanie na súde na základe žaloby.

Likvidácia dedičstva a zastavenie exekučného konania
Ak je dedičstvo predlžené a ak nedôjde k dohode dedičov a veriteľov o jeho prenechaní veriteľom na úhradu dlhov, môže súd aj bez návrhu, uznesením nariadiť likvidáciu dedičstva podľa príslušných ustanovení CMP. O nariadení likvidácie vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby si prihlásili svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac s uvedením výšky, právneho dôvodu a spôsobu zabezpečenia, a upozorní ich, že pohľadávky, ktoré nebudú pri likvidácii uspokojené, zaniknú. Toto uznesenie zverejní na úradnej tabuli súdu, na webovej stránke príslušného súdu a na webovom sídle Notárskej komory Slovenskej republiky. Likvidáciu dedičstva súd vykoná speňažením všetkého poručiteľovho majetku. Právoplatnosťou uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva sa exekučné konanie na majetok poručiteľa zastavuje. Ak bola v exekučnom konaní vykonaná dražba nehnuteľnosti a doposiaľ nebolo rozhodnuté o schválení príklepu, rozhodne o schválení príklepu exekučný súd. Ak bola v exekučnom konaní vykonaná dražba nehnuteľnosti a ak exekučný súd príklep schválil, vydá exekútor výťažok dražby po odpočítaní trov exekúcie súdu konajúcemu o dedičstve. Súd vykoná rozvrh výťažku speňaženia majetku poručiteľa medzi veriteľov. Právoplatným skončením likvidácie zanikajú proti dedičom neuspokojené pohľadávky veriteľov. Ak sa objaví ďalší poručiteľov majetok, rozdelí ho súd veriteľom do výšky ich neuspokojených pohľadávok bez zreteľa na tento zánik. Ak zostane majetkový prebytok, prejedná ho súd ako dedičstvo.

Význam dedičskej transmisie
Ide o inštitút, ktorý sa použije v prípade, že dedič poručiteľa zomrel. Ak v priebehu konania zomrie dedič poručiteľa, koná súd s tými, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi zomretého dediča. V takomto prípade sa v konaní o dedičstve po zomretom dedičovi poručiteľa neprejedná majetok, ktorý patril poručiteľovi.

Dodatočné konanie o dedičstve
Na dodatočné konanie o dedičstve je miestne príslušný súd, na ktorom bolo konanie o dedičstve skončené. Znamená to, že návrh je potrebné doručiť tomuto súdu, ktorý poveril notára. Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná. V odôvodnených prípadoch dodatočné konanie o dedičstve môže súd začať aj bez návrhu.

Európske osvedčenie o dedičstve (European Certificate of Succession – ECS)
Implementovaním nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve (ďalej len „nariadenie“) sa má dosiahnuť uľahčenie cezhraničného dedenia. Európske osvedčenie o dedičstve upravuje CMP v § 214 až § 219. Orgánom štátu pôvodu s právomocou vydať európske osvedčenie o dedičstve je notár poverený súdom na konanie o dedičstve. Po skončení konania o dedičstve je ním notár, ktorý bol poverený na konanie o dedičstve. Ak takého notára niet, poverí súd na konanie o žiadosti o vydanie európskeho osvedčenia o dedičstve notára so sídlom vo svojom obvode podľa rozvrhu práce. Ak nie sú splnené podmienky na vydanie európskeho osvedčenia o dedičstve, notár o tom bezodkladne upovedomí žiadateľa. V upovedomení uvedie dôvody nevydania európskeho osvedčenia o dedičstve. Osoba oprávnená podľa osobitného predpisu môže navrhnúť, aby súd určil, že vydané európske osvedčenie o dedičstve nezodpovedá skutočnosti. Osoba oprávnená podľa osobitného predpisu môže navrhnúť, aby súd určil, že odmietnutie vydať európske osvedčenie o dedičstve bolo nedôvodné. Notár upovedomí osoby oprávnené podľa osobitného predpisu o
a) oprave, zmene alebo odvolaní európskeho osvedčenia o dedičstve,
b) pozastavení účinkov európskeho osvedčenia o dedičstve,
c) nevyhovení žiadosti o opravu, zmenu, odvolanie alebo pozastavenie účinkov európskeho osvedčenia o dedičstve a o dôvodoch nevyhovenia.
Osoba oprávnená podľa osobitného predpisu môže navrhnúť, aby súd určil, že oprava, zmena alebo odvolanie európskeho osvedčenia o dedičstve alebo pozastavenie jeho účinkov, je nedôvodné. Osoba oprávnená podľa osobitného predpisu môže navrhnúť, aby súd určil, že nevyhovenie žiadosti o opravu, zmenu alebo odvolanie európskeho osvedčenia o dedičstve alebo o pozastavenie jeho účinkov bolo nedôvodné.
V zmysle nariadenia majú právomoc konať vo veciach celého dedičstva súdy členského štátu, v ktorom mal zosnulý obvyklý pobyt v čase smrti. Ak je právny poriadok, ktorý si zosnulý zvolil na vyporiadanie svojho dedičstva právnym poriadkom členského štátu, môžu sa dotknutí účastníci dohodnúť, že výlučnú právomoc konať v dedičskej veci bude mať súd alebo súdy uvedeného členského štátu. Osoba si môže za rozhodné právo, ktorým sa bude spravovať dedenie jej celého dedičstva, zvoliť právny poriadok štátu, ktorého je v čase voľby alebo úmrtia štátnym príslušníkom. Čo sa týka uznania rozhodnutí, tak rozhodnutie vydané v členskom štáte sa v ostatných členských štátoch uznáva bez osobitného konania. Pokiaľ ide o vykonateľnosť, tak rozhodnutie, ktoré bolo vydané v členskom štáte a ktoré je v ňom vykonateľné, je vykonateľné v inom členskom štáte, ak tam bolo na návrh ktoréhokoľvek zainteresovaného účastníka vyhlásené za vykonateľné.