Osobný bankrot

Osobný bankrot je spôsob ako sa navždy zbaviť svojich dlhov a ako začať nový život bez záväzkov. Naša advokátska kancelária Vám poskytne právne poradenstvo v tejto oblasti a pomôže Vám dostať sa z dlhovej pasce tak, aby ste mohli začať nový život. Všetko o osobnom bankrote si môžete prečítať nižšie.

Inštitút osobného bankrotu, alebo právne ,,oddlženie fyzickej osoby“ prešiel novelou zákona o konkurze a reštrukturalizácií (z. č. 7/2005 Z. z.) v roku 2017 výraznou legislatívnou zmenou, cieľom ktorej bolo sprístupnenie oddlženia širšiemu počtu osôb. Štatistiky Ministerstva spravodlivosti SR svedčia o enormnom záujme o oddlženie, prostredníctvom ktorého sa dlhov zbavili už tisíce ľudí.

V zmysle aktuálne platného zákona o konkurze a reštrukturalizácií, každá platobne neschopná fyzická osoba, t.j. osoba neschopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok, je oprávnená domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom, a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti. Týmto spôsobom je  možné zbaviť sa dlhov len raz za 10 rokov. Dlžník je tiež oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára iba vtedy, ak sa voči nemu vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. V prípade návrhu na vyhlásenie konkurzu, musí od vydania poverenia na vykonanie exekúcie alebo od začatia obdobného vykonávacieho konania uplynúť aspoň jeden rok. Dlžník je povinný spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu alebo s návrhom na určenie splátkového kalendára vyhlásiť, že je platobne neschopný. Možnosť oddlženia formou konkurzu alebo formou splátkového kalendára nemá právo využiť dlžník, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody.

Osobným bankrotom sa však nedá zbaviť úplne všetkých dlhov. Zákon vymenúva pohľadávky, ktoré nie sú oddlžením dotknuté, a ktoré zaniknú len samotným plnením dlžníka. Sú to pohľadávka veriteľa – fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz, pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení, zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva, pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, peňažný trest podľa Trestného zákona a nepeňažná pohľadávka.

Pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára, až do ustanovenia správcu, musí byť dlžník ex lege zastúpený Centrom právnej pomoci alebo advokátom určeným Centrom právnej pomoci. Je potrebné tiež uhradiť preddavok na odmenu správcu vo výške 500 eur, ktoré môže dlžníkovi požičať Centrum právnej pomoci. Správcu ustanovuje súd na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov. Správca vykonáva šetrenie majetkových pomerov dlžníka, pričom vychádza najmä zo zoznamu majetku, zoznamu veriteľov a informácií poskytnutých dlžníkom, veriteľmi, prípadne inými osobami. Správca môže po novom vykonať aj ďalšie šetrenia, vrátane šetrení pomerov dlžníka, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie jeho poctivého zámeru či odporovateľnosti právnych úkonov, a to na podnet veriteľa, ak veriteľ uhradí zálohu na trovy týchto šetrení. Takéto šetrenia uskutoční správca na náklady veriteľa. Veriteľ má nárok na úhradu týchto nákladov v konkurze ako náklad konkurzu v sume schválenej zástupcom veriteľov alebo určenej schôdzou veriteľov, ak zástupca veriteľov nie je ustanovený. Táto širšia právomoc správcu bola prijatá v dôsledku množstva zistení o oddlžovaní dlžníkov, ktorí nemali poctivý zámer. Ten má dlžník vtedy, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil. Poctivý zámer dlžníka však súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.

Nová právna úpravu stanovuje tzv. nepostihnuteľnú hodnotu obydlia, t.j. dlžník si ponechá istú sumu z hodnoty obydlia, ktorú určí vláda nariadením, čo ho má chrániť pred nemožnosťou hradiť si náklady na bývanie, napr. nájomné. Ochrana dlžníka pred stratou obydlia sa však poskytuje len voči nezabezpečeným veriteľom. Obydlie dlžníka nemožno speňažiť len v prípade, ak by z výťažku- sumy, za ktorú sa obydlie predalo, po odpočítaní nepostihnuteľnej hodnoty obydlia nebolo možné uspokojiť náklady speňaženia a aspoň sčasti pohľadávky prihlásených veriteľov. Tento inštitút má však význam v prípade oddlženie formou konkurzu. Dlžník sa tak nemusí obávať, že by prišiel o strechu nad hlavou v prípade, ak sa rozhodne svoj majetok v konkurze speňažiť a dostať sa tak z kolotoča dlhov.